Orientalista · sprievodca
O mne
Bratislava, Blízky východ a život medzi dvoma svetmi
Narodil som sa v Bratislave, kde dnes žijem, a ktorú volám svojím domovom. Moja mama je Slovenka a psychologička, otec Sýrčan a architekt. Doma sme od malička hovorili po arabsky aj po slovensky.
Do svojich desiatich rokov som vyrastal prevažne v Líbyi, kde otec pracoval, a neskôr na Slovensku – s tým, že do Sýrie sme chodievali raz za pár rokov na niekoľko mesiacov. Za tie roky som stihol chodiť do škôl v Sýrii, v Líbyi (do tuniskej, pakistanskej aj sudánskej) a na Slovensku na základnú školu a gymnázium. Aby som nezabudol po arabsky, popri slovenskej škole som v Bratislave chodil aj na líbyjskú školu. Výsledok? Mám jednu slovenskú a jednu sudánsku maturitu.
Hneď po strednej škole som prvýkrát pričuchol k turizmu – zamestnal som sa ako sprievodca pre slovenskú cestovku na poznávacej plavbe po egyptskom Níle.
Z Karlovej univerzity do Teheránu a Istanbulu
O rok neskôr som začal študovať arabistiku a iránistiku na Karlovej univerzite v Prahe. Počas štúdia som odišiel na 5-mesačný jazykový pobyt do Teheránu. Tam som sa hneď v prvý týždeň zo zvedavosti ocitol na protivládnych demonštráciách, kde ma zatkli Basídžovia – polooficiálna tajná služba režimu. Po výsluchu a zopár fackách v náhodnom suteréne ma naložili do mikrobusu plného zatknutých. Vďaka mojej vtedajšej lámanej perzštine sa mi však podarilo šéfa akcie presvedčiť, že nie som špión, ocitol som sa tam nechtiac a úplnou náhodou. Pustil ma.
O dva roky neskôr som absolvoval podobný pobyt v Istanbule, kde som sa naučil po turecky. Popri škole som cez letá okrem Egypta sprevádzal a robil delegáta aj v Maroku.
Migračná kríza, tlmočenie, vojenské konflikty
Keď v roku 2015 vypukla utečenecká kríza, začal som pracovať ako tlmočník pre rôzne vládne aj mimovládne organizácie. S redaktorom Jánom Malochom z TV Markíza sme absolvovali mesačnú reportážnu cestu z Bratislavy až na turecko-sýrske hranice po stopách migrácie. Na Slovensku som bol hlavným tlmočníkom pre skupinu 150 irackých kresťanov, ktorých naša krajina prijala.
V roku 2017 som sa so slovenskou záchranárskou mimovládkou a Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) ocitol priamo v irackom Mosule počas operácie na oslobodenie mesta od Islamského štátu. Neskôr som tam ako sprievodca sprevádzal aj novinára Andreja Bána.
Dnes: Súkromné sprevádzanie a cesty na motorke
Práca v turizme bola pre mňa vždy skôr passion a hobby než čisté živobytie. Posledné roky ju rád spájam s cestovaním na motorke. Naposledy som takto odišiel pracovať na Cyprus a tento rok som na motorke prišiel až do Mahdie v Tunisku.
Cestou som stratil ŠPZ značku. Jazdil som tu bez nej ďalej – lebo som srdcom pirát a veď sme v Afrike, nie v Európe. Hneď v prvý deň ma zastavil policajt. Myslel som si, že kvôli chýbajúcej značke, no tú si zatiaľ nevšimol. Ja som si zas nevšimol, že fotím vojenský objekt. Keď potom zistil, že nemám ŠPZ, hovorím po arabsky, no vytahujem slovenský pas, zasvietili mu všetky kontrolky a radšej ma zobral na stanicu.
Za pár hodín sa všetko vysvetlilo a s policajtmi som sa skamarátil. Čo sa mi hodilo o čosi neskôr, keď mi moju motorku – už aj s novou značkou – stihli ukradnúť.
Okrem jej hľadania a zabývania sa v Tunisku, ktoré ma, napriek tomuto incidentu, v mnohých smeroch pozitívne prekvapilo, tu momentálne budujem vlastný projekt sprevádzaných výletov a poznávačiek.
Ak hľadáte niekoho, kto sa Orientu venuje profesijne, má ho prežitý na vlastnej koži a zároveň vám pri čaji porozpráva pár vlastných historiek, ste na správnej adrese.
