Mahdia

Keď som na výške študoval arabistiku, chytila ma jedna kniha o sekte Ismaílitov. Bola to historická monografia, no čítala sa ako detektívny román.

Opisovala príbeh odnože šíitskeho islamu, ktorá bola v 9. storočí prenasledovaná vládnucim sunnitským režimom. Ismaíliti hlásali, že právo vládnuť má len pokrvná línia proroka Mohameda a ich posledný dedič (imám) nezomrel – pred prenasledovaním odišiel z tohto sveta do skrytu a vráti sa ako spasiteľ, aby nastolil spravodlivosť, keď na to budú pripravené podmienky.

Fátimovci chceli dobyť centrum vtedajšieho moslimského sveta Bagdad, čo sa im nepodarilo, ale dobyli Egypt a založili Káhiru, kam presunuli svoje sídlo.

Keď sa ich ríša po stáročiach rozpadla, časť z nich utiekla do hôr dnešného Iránu, kde postavili nedobytné hrady. Najznámejším z nich bol Alamút. Odtiaľ vyrážali ich elitní bojovníci na precízne cielené, často samovražedné atentáty.

Keď som prišiel do Tuniska, vedel som, že Fátimovci začali svoju púť práve tu. No až na mieste, v rámci prípravy na prácu sprievodcu, som zistil, že mestečko Mahdia založil na zelenej lúke ten samotný skrytý imám a prvý fátimovský vládca a skromne ho pomenoval podľa arabského slova Mahdí – Spasiteľ. Mahdia sa stala prvým hlavným mestom a nedobytnou pevnosťou Fátimovcov a je doslova nasiaknutá históriou a príbehmi tejto tajomnej sekty a dynastie.

Mahdia nie je len otvorené historické múzeum. Je to celkom čarovné mestečko na úzkom polostrove, kde biele domčeky obmývajú vlny Stredozemného mora, nad ktorými sa týčia starobylé pevnosti a minarety. Nájdete tu vyčačkané instagramové uličky s kaviarničkami a obchodíkmi, no stále je to Afrika s autentickým životom, kde cez otvorené dvere vidíte miestnu babku, ako na gauči pozerá telku.